Slepá chodba už nie je slepá

Pred nedávnom som poslala do Denného proroka (Denní věštec) článok o nepriechodnej podzemnej chodbe z Prasiniek do súkromných priestorov nášho hradu. Myslím, že článok ešte nebol publikovaný, ale zdá sa, že k povolaným sa už echo dostalo... a dokonca už zjednali nápravu.

Alebo som len náhodou vystihla čas tesne pred dokončením chodby? Bola zavalená dočasne? Či azda som len ja v tej tme nenašla správny smer? To je nepravdepodobné, veď chodba nemá žiadne obočky...

Ťažko povedať čo sa valstne stalo. No jedno je isté. V súčasnosti už chodba funguje ako má.

Ako som na to prišla? Jednoducho. Keď ma raz niečo zaujme, nedám si pokoja, kým to podrobne nepreskúmam. A tak som sa dnes znova rozhodla chodbu vyskúšať. Reku, jeden nikdy nevie, možno už bude funkčná. A čuduj sa svete, po otvorení označených dvierok som hladko prešla až do svojej komnaty, kde som sa mohla nerušene prezliecť do pracovného odevu – tentoraz upratovacieho. Dnes totiž čistím podlahu v sovinci.