Kouzelná atmosféra

V poslednom čase býva počuť hlas, že sa nám z hradu vytráca čarovná atmosféra. Že čoraz viac pripomína obyčajnú internetovú stránku namiesto čarovného hradu. A často sú z toho obviňovaní nováčikovia. Ja ale hovorím – neobviňujme nováčikov z toho, za čo môžeme my. Ako si ich "vychováme", takí budú. Dávajme si preto pozor na to, akým spôsobom im náš hrad predstavíme.

Nemusíme im hneď v prvý deň ukázať všetky tajomstvá a vchody do tajných miestností. Dajme im čas, nech ich hľadajú a podľa možnosti nájdu sami – možno náhodou, možno až o pár týždňov, či mesiacov... Však náš hrad je veľký, je v ňom toľko zákutí, ktoré musia objaviť a spoznať.

Keď budú noví spolužiaci chorí, radšej ich odprevaďme na ošetrovňu a ukážme im ako sa môžu uzdraviť, rozprávajme sa s nimi... Alebo aspoň povedzme: "Musíš na ošetrovni zhlboka dýchať, rozprávať, alebo tichučko spievať," namiesto častej odpovede: "Běž na ošetrovnu a něco tam piš," či dokonca: "Počítej do 10 a pak se můžeš vrátit".

Ak sa budú pýtať, čo je v starom kumbále, tak im povedzme popravde – "nejaké staré veci... a jedno zrkadlo". Môžete spomenúť tajomný svet za zrkadlom. Ale prosím vás, nehovorte o ňom ako o "nejakej hre" – tieto mudlovské výrazy by sme tu vôbec nemali používať.

A tak je to aj v ostatných častiach hradu a v iných oblastiach života čarodejníka. Nezabúdajme, kde sme – v čarovnom svete plnom kúziel. A je len na nás, či toto kúzlo prežije, alebo ho vymeníme za niečo mudlovské.

O chvíľu budú vpustení do hradu noví mladí čarodejníci. A ja opakujem, dávajme si pozor na to, akým spôsobom im náš čarovný svet predstavíme. Ako im ho ukážeme, tak ho budú vnímať, a tak sa v ňom budú aj správať.